Cirkev žije z Eucharistie – týmito slovami sa začína posledná encyklika pápeža Jána Pavla II., ktorú slávnostne podpísal na Zelený štvrtok. Je to deň kedy Cirkev po stáročia vstupuje do udalostí Pánovej smrti a zmŕtvychvstania a pripomína 
si nepochopiteľný dar Božej lásky, ustanovenie Oltárnej sviatosti – Eucharistie. Spolu s poverením konať pamiatku tejto jedinečnej chvíle a do konca čias sprítomňovať Kristovu obetu a zmŕtvychvstanie, prijíma budúca Cirkev aj služobné kňazstvo. To bude jeho najvznešenejšia úloha.
Liturgickú oslavu tohto úžasného tajomstva Pánovej blízkosti a reálnej prítomnosti rozvíja do širokej podoby úcty slávnosť Božieho tela, ktorá má za cieľ podržať si pred očami tento rozmer Božej lásky a vynaliezavosti a pevne naň ukotviť život vykúpených Božích detí.
Začiatky takto chápanej úcty a oslavy sviatostného Chleba, teda Božieho tela, siahajú do XI. – XII. storočia, ešte však bez okázalých sprievodov, tzv. procesií, ktoré sa stávajú súčasťou takto chápanej úcty až v neskorších obdobiach. Spočiatku je to nadväznosť na starodávny zvyk brať so sebou eucharistický chlieb ako záruku ochrany pred nebezpečenstvom.
Pápež Urban IV. schválil tento sviatok 11. 8. 1264 dokumentom, v ktorom sa hovorí: pre také vznešené tajomstvo (….) ustanovujeme štvrtok po svätodušnej oktáve. V tento deň nech sa zhromaždia v chráme zástupy zbožných veriacich a kňazi spolu s ľudom nech prednášajú chvály.
Slávenie tohto sviatku nám aj v súčasnosti chce pripomenúť veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo telo a víno na Kristovu krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. V tento deň sa preto podľa tradície na mnohých miestach konajú eucharistické procesie – triumfálne sprievody s Najsvätejšou Sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa.
Na slávnosť Najsvätejšieho Kristovo tela a krvi 19.6.2014 sa aj veriaci našej farnosti v hojnom počte zúčastnili slávenia sv. omše a po nej procesie na Božie telo.
Veľké Pán Boh zaplať patrí všetkým zúčastneným veriacim a tým, ktorí pripravili štyri oltáriky pri svojom dome, pánovi starostovi, hasičom, prvoprijímajúcim deťom i iným deťom, dievčatám a chlapcom, miništrantom, rehoľným sestrám, pani organistke, pani kostolníčke a mnohým iným nemenovaným veriacim, ženám a mužom.
