O národnej kultúrnej pamiatke Farský kostol svätých Petra a Pavla
Zdroj: KURJAKOVÁ, Eva – GRAŇÁK, Marek: Farský kostol svätých Petra a Pavla v Zubrohlave. Námestovo: Tlačiareň Kubík, 2022.
Prehliadku kostola s krátkym výkladom si môžete dohodnúť na +421 907 845 580
Farský kostol svätých Petra a Pavla je neskorobarokový a stavali v rokoch 1754-1761 a na sviatok patrónov Petra a Pavla 29.júna 1761 bol požehnaný. Kostol bol postavený na základoch predchádzajúceho evanjelického kostola z roku 1618. O výstavbu sa zaslúžili hlavne zubrohlavskí plátenníci, ktorí plátno najskôr predávali po domoch, neskôr rozvážali aj na vozoch po celom Rakúsko-Uhorsku. Výstavbu kostola taktiež podporil významný zubrohlavský rodák Ján Gustíny Zubrohlavský, ktorý bol kanonikom v Jágri, sudca prelátom uhorskej tabule, titulárny biskup sergio-poliský a od roku 1764 nitriansky biskup a župan.
Po postavení kostola sa v roku 1770 Zubrohlava stala po oddelení od Námestova samostatnou farnosťou s filiálkou Bobrov a neskôr od roku 1787 s filiálkou Klin.
Počas pôsobenia pána farára Hautschela (1791–1795) bola ku kostolu pristavená veža pokrytá bielym plechom. Znovu prispeli plátenníci, ale aj vedúci farbiarne Jozef Kunst, otec ďalšieho významného rodáka, kaločského arcibiskupa Jozefa Kunsta. V roku 1805 bol za 264 zlatých kúpený nový organ s dvanástimi registrami. Organová skriňa s hracím stolom z dielne Pažických sa zachovala ažť doteraz, hracie ústrojenstvo bol viackrát menené, naposledy v roku 2022, keď bola skriňa rozobratá, opravená v ateliéri a po doplnení chýbajúcich častí a odstránení viacerých vrstiev náteru dostala pôvodný vzhľad. Do kostola v Zubrohlavy chodievali počas veľkých sviatkov Kliňania, ale aj Rabčania, ktorí to mali bližšie.
10. februára 1901 ráno okolo šiestej hodiny rannej vznikol v kostole požiar, pri ktorom zhorela väčšina vnútorného zariadenia kostola, ako napríklad tri oltáre, sochy, podlaha, lavice, časť organa. Nasledujúce roky boli hlavne o zháňaní finančných prostriedkov od domácich, ale aj od rodákov z Ameriky. Prispeli aj gróf Jozef Pálffy, list so žiadosťou o pomoc smeroval aj k cisárovi Františkovi Jozefovi I., nie je známe, či niečo poslal. Postupne boli v týchto rokoch vymenené okná (1901), 1902 sochy a oltáre z juhotirolskej Val Gardeny (Gröden) – Taliansko. Bola položená dlažba (1908), 1922 prišli ďalšie sochy, betlehem a krížová cesta. Počas 1.svetovej vojny boli zrekvirované zvony, tie bolo po vojne potrebné nahradiť. V roku 1933 bol kostol vymaľovaný českým umelcom Františkom Martinů (brat slávneho Bohuslava Martinů) s pomocníkmi. Maľby, ktoré sa zachovali boli reštaurované v roku 2022.
Po 2.svetovej vojne sa postupne opravovala poškodená fasáda a strecha kostola (1949). V roku 1951 sa už spomína v rozpočte náklad na elektrinu, kostol bol elektrifikovaný. Zvony však boli elekrifikované až v roku 1995, dovtedy sa zvonilo ručne. 23.augusta 1963 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1987 bola kompletne odstránená vonkajšia omietka a nahradená novou. V roku 1997 boli inštalované nové vitrážne okná. 24.júna 2004 konsekroval kostol Mons. ThDr. Štefan Sečka, pomocný biskup Spišskej diecézy. Predchádzalo tomu umiestnenie nového liturgického zariadenia podľa kánonického práva, pevný oltár (obetný stôl), ambóna, svietnik a konsekračné kríže. V roku 2012 bola pokrytá veža medenou krytinou a v roku 2014 aj strecha kostola. V roku 2017 bola obnovená podlaha, vybraté kompletne podložie, nový násyp, izolácia, podlahové kúrenie, poter, dlažba a vykurovanie tepelnými čerpadlami.
V roku 2020 bola zreštaurovaná najstaršia hnuteľná národná kulktúrna pamiatka v Zubrohlave inštalovaná na južnej stene kostola v interiéri: Súsošie s baldachýnom „Sv. Anna vyučuje Pannu Máriu“ od neznámeho autora z 2.polovice 18.storočia. Niektoré nepotvrdené názory hovoria, že bola už v predchádzajúcom drevenom kostole sv.Michala.
V rokoch 2021 – 2022 bol realizovaný veľký projekt z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja z programu Interreg Poľsko-Slovensko pod názvom „Ochrana dedičstva pohraničia poľsko-slovenského cez renovácie historických objektov vo farnostiach Lipnica Wielka a Zubrohlava (PLSK.01.01.00-12-0171/17).“ Reštaurované boli nástenné maľby, organ – reštaurovaná skriňa a vymenené hracie ústrojenstvo, reštaurovaný bol prícestný kríž zo Slanice (medzi kostolom a farou) a obnovené okolie kostola – chodníky, parkovisko a kaplnka.
Text a Foto: Marek Graňák
