Udialo sa vo farnosti

Výlet spevokolu Ichthys na Gemer 2013

Leto je čas dovoleniek, oddychu, kedy môžeme načerpať nové sily a spoznávať krásy okolitého sveta a obdivovať v nich veľkosť Stvoriteľského diela. Po mnohých rokoch sme sa, i my členovia spevokolu Ichthys, na pozvanie nášho pána farára vdp. Pavla Jurčišina, vydali v dňoch od 7. 8. do 10. 8. 2013 spoznávať Gemer, jeho prírodu i historické pamiatky. Ubytovali sme sa na chate v pokojnej časti dediny Muránska Zdychava v Karafovej. Hneď prvý deň nášho výletu sme si naplánovali zdolať Kráľovú hoľu /1946 m n. m./ Tento vrch opradený mnohými legendami dostal zvláštny prívlastok „strecha Slovenska“. Okrem Čierneho Váhu totiž na svahoch rozložitého masívu pramenia a na rôzne svetové strany stekajú aj ďalšie významné toky – Hron, Hornád a Hnilec. Výstup bol pre niektorých ľahký, ale i tí menej športovo zdatní ho zdolali a všetci sme si na samom vrchole s chuťou zaspievali jednu z najpopulárnejších ľudových piesní – Na Kráľovej holi stojí strom zelený – aj keď tam nijaký strom nestojí. Kráľová hoľa nás odmenila fascinujúcim výhľadom, v ktorom dominuje majestátna a očarujúca panoráma Vysokých Tatier. Zostup sme zavŕšili modlitbou sv. ruženca, ktorým sme Pánu Bohu ďakovali za našich najbližších i za tento krásny zážitok.
Nasledujúci deň vo štvrtok sme sa zmerali na bližšie spoznávanie farnosti Revúca, kde 14 rokov pôsobil náš pán farár Pavol Jurčišin. Do farnosti patria filiálky Revúčka, Muránska Zdychava a Mokrá Lúka, ktoré majú svoje kostoly. Prehliadku týchto kostolov sme popretkávali náboženskými piesňami a modlitbou sv. ruženca. Popoludní sme sa v rámci Revúckych augustových koncertov /RAK/, ktoré organizuje Qurinus, o. z., zúčastnili na klavírnom koncerte mladého umelca Eduarda Lennera, ktorý v sále ZUŠ v Revúcej predviedol diela Piotra Iľjiča Čajkovského a Johannesa Brahmsa. Tento na zážitky bohatý deň sme zavŕšili chutnou pizzou.
V piatok sme sa vydali spoznávať Muránsku planinu. Výlet sme začali z Muránskej Huty prechodom cez rozľahlú Veľkú Lúku, kde sa neďaleko páslo stádo koní muránkeho norika. Tieto kone, najskôr huculy, tu po 2. svetovej vojne zvážali, keďže ich armáda už nepotrebovala a začali ich chovať pre lesné hospodárstvo. Aby boli silnejšie, krížili ich s plemenami norik, fjord a hafling a tak bol vyšľachtený norik muránskeho typu.
Potom sme začali stúpať k zrúcanine hradu Muráň. Stúpanie bolo náročné, v záverečnom úseku si ho ešte niektorí priťažili vynesením vriec s pieskom potrebných na rekonštrukciu hradu. Tu na nás dýchala história so svojimi tajomstvami a povesťami. Poslednými majiteľmi hradu bol rod Coburgovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1945. Hrad v 18. storočí dvakrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný, takže dodnes zostali z neho iba zrúcaniny a zvyšky obvodových hradieb. Po zostupe z hradu sme sa posilnili chutným jedlom i modlitbou sv. ruženca a tí viac zdatní sa vybrali ešte na Poludnicu /955 m n. m./ Pri ceste k nej sa nám otvoril i výhľad na hrad Muráň. Pohľad z Poludnice bol takmer letecký, toto miesto je veľmi charizmatické. Tento deň, ako i všetky ostatné, sme zavŕšili slávením sv. omše pri chate, kde sme boli ubytovaní. Slávnostnú atmosféru prežívanú počas sv. omší umocňovali náboženské piesne, ktoré sme spievali a do taktu nám hrali naši skvelí gitaristi. Potom už pokračovala voľná zábava s večerou, ktorá ako aj po iné dni, všetkým chutila, lebo „hlad je najlepší kuchár“.
Prišiel i posledný deň nášho výletu, kde sme sa po vysťahovaní z chaty vybrali do mesta Revúca, aby sme si pozreli farský kostol sv. Vavrinca, kde sme mali aj sv. omšu na jeho počesť, lebo bolo práve 10. augusta 2013, sviatok sv. Vavrinca, diakona a mučeníka. Získali sme aj úplné odpustky. Potom sme si ešte pozreli Katolícku materskú školu Svätej Rodiny, o ktorú sa pričinil a založil pán farár Pavol Jurčišin, keď tam pôsobil a doteraz ju navštevujú deti z revúckej farnosti. Náš výlet ešte pokračoval cestou do Jelšavy, tu sme si pozreli Mestské múzeum a v rímsko-katolíckom kostole sv. Petra a Pavla, apoštolov sme sa zúčastnili záverečného koncertu festivalu RAK. Koncert sa uskutočnil pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Byzantskú liturgiu slúžil otec Ján Kovaľ, gréckokatolícky farár v Brezne, byzantskú hudbu predviedol zbor Chrysostomos z Vranova nad Topľou. Po svätej liturgii východného obradu, nasledovalo krátke pohostenie, po ktorom sme sa už vydali na cestu domov k našim najbližším na milovanú Oravu.
Týchto pár dní, ktoré sme mohli spolu prežiť, určite v nás zanechalo mnoho pekných spomienok a zážitkov a obohatilo nás o spoznanie prekrásnych miest nášho Slovenska.
Vďaka za to patrí najskôr Nebeskému Otcovi za Jeho pomoc a ochranu a nášmu pánu farárovi vdp. Pavlovi Jurčišinovi, ktorý nám tento výlet zabezpečil, obetavo sa o nás staral a každý deň nám slúžil sv. omše, aby pookrialo nielen naše telo, ale i naša duša.
Viac fotografií nájdete vo fotogalérii.

Členovia farského spevokolu Ichthys

Rozšírená (náučná) verzia článku – na nasledujúcej strane:
V dňoch 7.-10.8.2013 sa skupina veriacich tvorená z väčšej časti členmi spevokolu Ichhtys zúčastnila na pozvanie vdp. Pavla Jurčišina na poznávacom výlete vo farnosti Revúca, kde pán farár predtým pôsobil. Výlet mal naplánovaný bohatý nielen duchovný program zložený zo svätých omší, spoločných modlitieb, poznávania jednotlivých kostolov farnosti ale aj z kultúrneho programu, návštev krásnej gemerskej prírody a historických pamiatok. Ubytovaní sme boli na chate v Muránskej Zdychave, malej pokojnej dedinke s 300 obyvateľmi, kde sa niekedy zdalo, že sa zastavil čas.
Farnosť Revúca:
Farský kostol Revúca
V neskorogotickom kostole z druhej polovice 15. storočia sv. Vavrinca diakona sme mali svätú omšu. Kostol je z kultúrna pamiatka z druhej polovice 15. storočia s predstavanou vežou. Uprostred hlavného pseudogotického oltára sú tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, predstavujúce výjavy zo života sv. Quirina, ktorý bol predchádzajúcim patrónom kostola. Kostol mal pôvodne dve veže, nižšia veža bola v roku 1892 po požiari rozobraná.
Revúčka
kostol Nanebovzatia Panny Márie
Mokrá Lúka
Kostol Navštívenia Panny Márie pochádza z prvej štvrtiny 18.storočia. Kostol bol pôvodne barokový, zasvätený Navštíveniu Panny Márie. Okolo roku 1735 pribudovali ku kostolu vežu, pričom na jej stavbu prispeli všetci občania bez rozdielu náboženstva. Bohatá baroková výzdoba, stropné kazety s ornamentmi a kvetmi, organ, oltár a kazateľnica patria k najkrajším a najvzácnejším pamiatkam.
Muránska Zdychava
Kostol zasvätený Povýšeniu svätého kríža bol v roku 1995 vysvätený rožňavským biskupom mons. Eduardom Kojnokom. Kostol spolu s prekrásnou kalváriou Golgotu. Strmá cesta ku kostolu z nižnej Zdychavy vyžaduje často veľkú obetu. Moderný kostol nezapadá do malebného prostredia okolitej prírody a pamiatok.
Revúcke augustové koncerty
Koncert Eduarda Lennera v koncertnej sále ZUŠ v Revúcej
V rámci RAK- Revúcke augustové koncerty- organizovaných Quirinus, o. z., ThLic. Pavol Jurčišin, predseda, Mgr. art. Andrej Štafura, PhD., umelecký riaditel festivalu RAK sme mali možnosť zúčastniť sa na klavírnom koncerte mladého umelca Eduarda Lennera. Umelec predviedol diela Piotr Iľjiča Čajkovského a Johannesa Brahmsa.
Jelšava- byzantská liturgická hudba
Quirinus, o. z., Mesto Jelšava, Rímskokatolícka cirkev farnosť Jelšava, Mestské múzeum Jelšava a Osvetové centrum vyšehradskej kultúry Jelšava pripravili v jelšavskom Rímskokatolíckom kostole sv. Petra a sv. Pavla Záverečný koncert festivalu RAK. Koncert sa uskutočnil pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Byzantskú liturgickú hudbu predviedol zbor Chrysostomos z Vranova nad Topľou.
Rímsko-katolícky kostol sv. Petra a sv. Pavla je popri kaštieli Koháryovcov druhou najvýznamnejšou dominantou Jelšavy. V regióne Gemer je jelšavský kostol najreprezentatívnejšou klasicistickou stavbou. Stavba je umiestnená na hlavnom jelšavskom námestí pri hlavnom cestnom ťahu vedúcom mestom. Kostol bol postavený v roku 1849, keď niekoľko rokov predtým po rozsiahlom požiari veľká časť mesta, včítane staršieho kostola ľahla popolom. Dvojvežová monumentálny stavba zaujme nielen svojim exteriérom, ale aj majestátne pôsobiacim interiérom. Časť mobiliáru kostola pochádza ešte z 18.storočia, hlavný empírový oltár je zo začiatku 19.storočia.
Muránska planina
Výlet na Muránsku planinu sme začali z Muránskej Huty prechodom cez rozľahlú Veľkú lúku, kde sa neďaleko žrebčínu vyhláseného v roku 2009 za významné lesnícke miesto voľne páslo stádo koní muránskeho norika. Po druhej svetovej vojne boli na Veľkú lúku zvážaní armádni huculovia, ktorí zažili vojnu a armáda sa rozhodla, že ich už nepotrebuje. Začali sa chovať pre lesné hospodárstvo a keďže boli potrebné silnejšie kone, krížením s plemenami norik, fjord a hafling bol vyšľachtený norik muránskeho typu.
Z Pieskov na konci Veľkej lúky sme začali stúpať k zrúcanine hradu Muráň, prešli sme okolo chaty Zámok z druhej polovice 19.storočia postavenej Augustom Coburgom, aj okolo malej Wesselényiho jaskyne. Muráň sa nachádza na brale Cigánka. Nadmorskou výškou 935 m. n. m. je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku. Postavený bol v 13.storočí ako kráľovský hrad na ochranu prechodov do Liptovskej a Zvolenskej stolice a prvý raz sa písomne spomína r. 1271. Pôvodnú stavbu zmenilo veľa neskorších prestavieb, hrad patril postupne viacerým majiteľom, napr. Jánovi Zápoľskému, rodine Széchyovcov. Poslednými majiteľmi bol rod Coburgovcov. Tí vlastnili hrad až do roku 1945. Hrad v 18.storočí dvakrát vyhorel a koncom 18.storočia už nebol obývaný, od tej doby ho už neopravovali, takže dodnes zostali z neho iba zrúcaniny základov ústredného paláca a zvyšky obvodových hradieb. Stúpanie bolo náročné, v záverečnom úseku si to ešte niektorí priťažili vynesením vriec s pieskom potrebných na rekonštrukciu hradu. Ale prehliadka areálu hradu stála za to. História hradu dýchala na nás na každom kroku a na výhľady z neho len ťažko zabudneme. Z južnej strany bolo vidieť Muránsku dolinu, masív Tŕstia a ústie Hrdzavej doliny, na východe Stolické vrchy na severozápade Muránsku planinu a na severe Nízke Tatry aj nami zdolaný masív Kráľovej hole. Na Muránskom hrade začína najdlhšia medzihradná cesta na Slovensku, Cesta Márie Széchy, ktorá spája hrad s hradom Fiľakovo a meria 80 km. Rastú tu vzácne rastliny a žijú vzácne živočíchy, najvzácnejším skvostom je Lykovec muránsky, endemit, t.j. rastlina, ktorá nikde inde na svete nerastie. My sme mali možnosť vidieť krásny sivomodrý hmyz Fúzača alpského.
Po zostupe z hradu späť na Veľkú lúku, Modlitbe svätého ruženca sme pokračovali k najznámejšej a najkrajšej vyhliadke Poludnica (955 m n.m.). Pri ceste k nej sa nám otvoril pohľad na Cigánku s hradom Muráň. Popri poľovníckej chate Maretkiná sme sa dostali na miesto. Pohľad z Poludnice bol majestátny, takmer letecký, toto je miesto je veľmi charizmatické. Územie predstavuje pravostranný bralnatý svah Dolinského potoka, rozčlenený skalnými žľabmi a roklinami. Ojedinele vyvierajúce pramene sa strácajú v podzemí a vyvierajú nad obcou Muráň. Nachádza sa tu niekoľko menších jaskýň. Poludnica je jedno z najväčších nálezísk paleoendemitu svetového významu Lykovca muránskeho.
Kráľova hoľa (1946 m n.m.)
Výstup sme absolvovali z obce Šumiac z južnej strany, časť „výpravy“ strmým stúpaním priamo na vrchol miestami lúčnatými priestranstvami, miestami lesom po lesnej ceste až do Predného sedla, čo je asi polovica výstupu. Z Predného sedla lesom do Vyšného sedla, odtiaľ otvoreným hôľnym terénom s výhľadom na okolitú krajinu, popri Martalúzke až na vrchol Kráľovej hole. Druhá časť vystúpila od Predného sedla po dlhšej trase ale z menej náročným stúpaním- po asfaltovej ceste v najvyššej nadmorskej výške na Slovensku, cesta sa obtáča okolo masívu a končí na vrchole zo severozápadu.
Mnohými legendami opradený vrch dostal zvláštny prívlastok „strecha Slovenska“. Okrem Čierneho Váhu totiž na svahoch rozložitého masívu pramenia a na rôzne svetové strany stekajú aj ďalšie významné slovenské toky – Hron, Hornád a Hnilec.
Na vrchole na rozdiel od Babej hory sú len drobné skalky a trávnaté alpínske lúky. Vrch je vypuklý s monumentálnym tvarom a je neprehliadnuteľnou krajinnou dominantou tejto časti stredného Slovenska. Hoci na Kráľovej holi nestojí nijaký „strom zelený“, takmer každý si ju spája s jednou z najpopulárnejších slovenských ľudových piesní. Kráľova hoľa spomínaná v mnohých legendách a ospevovaná v nespočetných piesňach je spolu s vysokotatranským Kriváňom národným vrchom Slovákov. Navyše sa pravidelne umiestňuje medzi najkrajšími vrchmi. Kráľovu hoľu vidieť z mnohých blízkych i vzdialenejších miest. Aj nás odmenila fascinujúcim kruhovým výhľadom, v ktorom dominuje majestátna a očarujúca panoráma Vysokých Tatier. Z vrcholu ďalej uvidíme na východe krasové planiny Slovenského raja, na juhu Muránsku planinu, Stolicu, Fabovu hoľu, Klenovský Vepor, v diaľke Vepor a Hrb a ako na dlani časť Horehronského podolia medzi Heľpou a Závadkou nad Hronom. Od Kráľovej hole na západ sa vypína neďaleká Stredná hoľa a v pozadí centrálneho hrebeňa Ďumbierske Tatry s Ďumbierom a Chopkom. Domov tu nachádzajú vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, ale i veľké cicavce, vzácne šelmy a početné vtáctvo, vo flóre prevažujú horské aj alpínske druhy rastlín.