„Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky.“ (Jn 6, 51)
Vo štvrtok 4. júna sme v našej farnosti slávili sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ľudovo nazývaný Božie Telo. Táto slávnosť nám každoročne pripomína veľký dar Eucharistie, v ktorej zostáva Ježiš Kristus skutočne prítomný medzi nami ako pokrm pre dušu a prameň duchovnej sily.
Eucharistia je prejavom Božej lásky, ktorá sa neustále dáva človeku. V premenenom chlebe a víne prichádza Kristus, aby nás posilňoval na našej životnej ceste, spájal do jedného spoločenstva a viedol k svätosti. V homílii pán farár Pavol Jurčišin zdôraznil toto tajomstvo pomocou prirovnania: „Dať svoje telo a krv je najviac. Tak ako pri darovaní krvi. Sám som zažil situáciu, keď som po autonehode potreboval transfúziu krvi. Zachránilo mi to život.“
Počas uplynulého týždňa nás sprevádzalo daždivé počasie, no v deň slávnosti nám Pán doprial príjemné chvíle bez dažďa. Vďaka tomu sa po svätej omši mohla uskutočniť eucharistická procesia ulicami našej obce. Veriaci v sprievode, na čele s Eucharistiou nesenou pánom farárom v monštrancii, sa zastavili pri štyroch oltárikoch. Pán farár pri nich požehnal ľudí a svet na štyri svetové strany.
Slávnostnú atmosféru umocnili spoločný spev, modlitby a deti, ktoré pred Najsvätejšou sviatosťou rozsýpali lupene kvetov ako znak úcty a lásky k Ježišovi prítomnému v Eucharistii. Slávnosť Božieho Tela patrí medzi najkrajšie verejné vyznania viery katolíkov a aj naši veriaci ju tento rok prežili veľmi dôstojne a svedomito. Pavol Jurčišin: „Vyjadrujem veľkú vďaku Pánu Bohu za priaznivé počasie, že ako po iné roky, tak aj tohto roku sa nám podarilo uskutočniť tento Eucharistický sprievod – procesiu po uliciach našej obce Zubrohlava. Veľmi ma potešilo, že prišlo opäť veľa dospelých veriacich, detí a dievčat, ktoré zdobili lupienkami z kvetov cestu Pánu Ježišovi. Znovu sme mali možnosť verejne vyznať svoju vieru v prítomnosť Krista v Eucharistii pred ľuďmi a svetom, a bolo to i naše symbolické pozemské putovanie, náš život s Kristom.“
Marek Graňák
foto: Lukáš Daňa, Martin Šturek
