Poďakovanie za úrodu – Dožinky pri Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie za Kýčerou

Zubrohlava, 30. augusta 2026

Oči srdca, ktoré vidia Božie dary

Tento rok v netradičnom augustovom termíne, v krásnom slnečnom počasí, sa zišlo veľké množstvo veriacich na ďakovnej svätej omši – Dožinkách. Tradične nechýbali poľnohospodárske stroje, ktorých bolo viac ako štyridsať, ani dožinkový sprievod, ktorý priniesol jednotlivé dary zeme pred oltár. Nový pán farár Pavol Lacko sa rozhodol celebrovať svätú omšu sám, keďže to bola jeho prvá slávnosť pri kaplnke. Milo ho však prekvapila návšteva kaplána zo Spišského Podhradia, Mareka Rambalu, rodáka z Beňadova, ktorý sa tak stal koncelebrantom. Hudobne liturgiu sprevádzali súbor Plátenník a organisti Katarína Hušlová a Štefan Klinovský.

To najdôležitejšie – slávenie eucharistickej liturgie, obetovanie, modlitba a sväté prijímanie – umocnilo množstvo krásnych a inšpiratívnych myšlienok pána farára Pavla Lacka v homílii. Hovoril o tom, že dožinková slávnosť je predovšetkým časom vďaky. Ľudia sa zastavia, obzrú sa späť a mali by si uvedomiť, že za každým zrnkom obilia a každou úrodou je nielen ľudská práca, ale predovšetkým Boží dar. „Dnes, uprostred Božej prírody a pri kaplnke, si môžeme pripomenúť, že sa potrebujeme na svet pozerať aj očami svojho srdca. Aby sme v úrode nevideli iba výsledok ľudskej práce, ale aj dary, ktoré človek sám vytvoriť nedokáže – zem, dážď, slnko, život a silu, ktorá dáva semenu vyrásť. A prenesene aj dary potrebné pre našu spásu. Tak ako zaznelo v alelujovom verši: ‚Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.‘ “

Dožinky však nie sú iba o tom, čo sme dostali. Sú aj otázkou, čo my dávame Bohu. V tejto súvislosti zaznela v kázni pripomienka Ábela a jeho obety. Ábel priniesol Bohu to najlepšie, prvotiny zo svojho stáda. Je to obraz srdca človeka, ktorý nedáva Bohu iba to, čo mu zostane, ale to, čo je pre neho cenné. Dávame Bohu všetko? Svoje srdce, život…? Nasledujeme Ho? Ježiš je predovšetkým náš Spasiteľ. Nie je našim kolegom ani spolupracovníkom. Môže byť síce naším priateľom, no nevolá nás, aby sme išli vedľa neho a sami si určovali cestu. Pozýva nás, aby sme išli za ním a nasledovali Ho.

Pán farár Pavol Lacko vyrozprával aj krásny príbeh o starom roľníkovi, ktorý mal troch synov. Keď cítil, že sa blíži čas, keď bude musieť odovzdať svoje hospodárstvo a dedičstvo, každému zo synov dal hrsť zrna. Každý z nich s týmto darom naložil inak.

Prvý, najstarší syn zrno zabalil a ukryl do truhlice. Bol chamtivý a chcel si svoj dar uchovať. Po niekoľkých mesiacoch však zrno v truhlici splesnivelo. Dar, ktorý mal priniesť život, zostal nevyužitý. Druhý syn sa spoliehal predovšetkým na svoju vlastnú silu a schopnosti. Zrno zasial, no už sa neobrátil na nikoho o pomoc. Neprosil Boha o dážď ani o slnko a nepožiadal o pomoc ani svojich susedov. Spoliehal sa iba na seba. Zrno napokon nevzišlo. Tretí syn urobil to isté – zrno zasial. Predtým však pokľakol a prosil Boha o slnko a vodu a zároveň požiadal o pomoc svojich susedov. Pochopil, že dobrá úroda nie je iba výsledkom jeho vlastnej práce. Je výsledkom spolupráce človeka s Bohom, ale aj spolupráce človeka s človekom. Jeho zrno prinieslo stonásobnú úrodu. Z obilia napiekol chlieb a rozdal ho chudobným.

V príbehu sa tak stretli tri postoje človeka k darom, ktoré dostáva. Lakomosť, ktorá si chce všetko ponechať pre seba. Pýcha sebestačnosti, ktorá si myslí, že všetko dokáže vlastnými silami. A napokon pokora a vďačnosť, ktorá dokáže prijať Boží dar, spolupracovať s Bohom i ľuďmi a podeliť sa s tým, čo priniesla úroda. Práve v tom možno nájsť aj hlboký zmysel Dožinkovej slávnosti. „Človek zasieva, obrába pôdu, stará sa o úrodu a vynakladá veľké úsilie. No nad tým všetkým zostáva Boží dar. Boh dáva slnko, vodu a život a človek k tomu pridáva svoju prácu, trpezlivosť a ochotu. Všetky tieto myšlienky sa stretávajú pri srdci. Božie srdce bije pre nás. Naše srdce by malo biť pre Boha – a ak skutočne bije pre Boha, potom musí biť aj pre druhých ľudí.“

Na záver svätej omše pán farár vyslovil požehnávajúcu modlitbu za poľnohospodárske stroje a autá. Prosili sme Boha o ochranu všetkých šoférov a cestujúcich, aby sme dopravné prostriedky i pracovné stroje používali uvážlivo a s ohľadom na ostatných účastníkov premávky. Ešte pred požehnaním všetkým pomocníkom, organizátorom a zúčastneným poďakoval starosta obce Lukáš Remeš a poprial príjemnú popoludňajšiu zábava v príjemnej spoločnosti a kultúrny zážitok. Taktiež udelil Jaroslavovi Cigaňákovi čestné občianstvo obce Zubrohlava a poblahoželal organistovi Štefanovi Klinovskému k 70-tym narodeninám.

Po skončení svätej omše pokračovala slávnosť príjemným spoločenským stretnutím. Pri pripravenom občerstvení bol priestor na rozhovory, stretnutia s priateľmi a susedmi, ale aj na chvíle oddychu a dobrej nálady. Dožinkové popoludnie spríjemnil kultúrny program, ktorý vytvoril príjemnú atmosféru.