Po minulotýždňovom privítaní nového pána farára Pavla Lacka veriacimi bol dnes v nedeľu 12. júla, počas svätej omše o 10:00 uvedený do úradu farára dekanom – moderátorom Námestovského dekanátu vsdp. Milošom Pekarčíkom.
Počas slávnostnej svätej omše, ktorej stredobodom bola, samozrejme, liturgia slova a liturgia Eucharistie, boli v prítomnosti otca dekana a zhromaždeného farského spoločenstva vykonané aj dôležité kánonicko-právne úkony spojené s odovzdaním farského úradu. Najskôr bol prečítaný menovací dekrét, ktorým biskup František Trstenský ustanovil nového duchovného otca za farára našej farnosti. Následne nový správca farnosti predniesol vyznanie viery, zložil sľub veriacim a prísahu vernosti pri prevzatí úradu, ktorú spečatil svojím vlastným podpisom na pripravených dokumentoch.
Pán dekan potom symbolicky odovzdal pánovi farárovi správu farnosti odovzdaním kľúčov od chrámu, lekcionára, misky na hostie, posvätných olejov a fialovej štóly. Zároveň ho usadil na miesto predsedajúceho (sedes) a počas incenzovania kadidlom mu predstavil bohostánok, krstiteľnicu a spovednicu – miesta, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou služby každého farára.
Na záver svätej omše poprial pán dekan Miloš Pekarčík novouvedenému pánovi farárovi Pavlovi Lackovi, aby bol dobrým pastierom a mal rád svojich veriacich. Tí mu jeho dobro a lásku určite opätujú a jeho pastorácia tak bude ľahšia. Na záver privítal pána farára v mene svojom i všetkých občanov Zubrohlavy starosta obce Lukáš Remeš.
Zaujímavé myšlienky odzneli v homílii. Pán dekan Miloš Pekarčík sa zamyslel nad témou „ekonómie spásy“, teda nad tým, ako spravujeme nielen svoje pozemské záležitosti, ale aj Božie dary, ktoré nám boli zverené. Zdôraznil, že Boh sa človeka nikdy nevzdáva. Neustále mu dôveruje a dáva mu nové príležitosti, pričom nekoná podľa toho, aké výsledky človek dosahuje, ale z lásky a nádeje.
Ďalej pripomenul, že každá záhrada bez starostlivosti zarastie burinou. Rovnako je to aj v našom živote – ak prestaneme venovať čas manželke, deťom či blížnym, naše vzťahy sa postupne narušia. To isté platí aj o duchovnom živote. Dobré veci neprinášajú ovocie samy od seba, ale vyžadujú si každodennú starostlivosť.
Na záver povzbudil veriacich, aby sa neporovnávali s druhými. Pán Boh totiž nehodnotí, či niekto priniesol stonásobnú alebo tridsaťnásobnú úrodu, ale či verne zveľaďoval dary, ktoré od Neho dostal – v rodine, v práci, vo vzťahoch s ľuďmi i vo vzťahu k Bohu.








































