V októbri, mariánskom mesiaci, putovali zubrohlavskí farníci spolu s duchovným otcom Pavlom Jurčišinom do Ludźmierza (PL). V tomto mesiaci si osobitným spôsobom uctievame Pannu Máriu a modlíme sa spoločne posvätný ruženec. Takže Ludzmierz, kde sa nachádza Bazilika Panny Márie Kráľovnej Podhalia aj ružencová záhrada, je vhodným miestom na vyjadrenie mariánskej úcty k našej nebeskej Matke a cez ruženec aj na rozjímanie o živote nášho Pána Ježiša Krista.
Púť sme po príchode do Ludźmierza začali svätou omšou v bazilike. Pán farár Pavol Jurčišin v homílii predniesol veľa podnetných myšlienok.
„Ruženec by mohol byť ďalším symbolom viery. Táto modlitba nás smeruje priamo k Ježišovi a pri modlitbe pociťujem radosť, utrpenie i slávu. Ruženec ako šnúra je perlou pre náš život, centrum našej viery a v náruči Matky, silnej ženy, nás posúva k Pánovi Ježišovi.“
Na mieste Baziliky Panny Márie Kráľovnej Podhalia v Ludzmierzi je od dávna značný mariánsky kult, svätyňa v Ludźmierze je už stovky rokov druhým pútnickým centrom v Krakovskej arcidiecéze po Zebrzydovskej kalvárii. Ludźmierz je predovšetkým obrazom podhalskej zbožnosti. Pn farár spomínal aj na iné miesta: „Levoča, Úhorná, Lurdy, Fatima, Lasalet, Medžugorje, bez ruženca by to nebolo ono, tam som zažil jeho silu, keď sa ho modlia ľudia rôzneho veku. Môžeme sa modliť všetci spolu. No musíme sa stíšiť, Mária nás volá sústrediť sa na Boha, na tajomstvá ruženca, ale môžeme meditovať aj nad sebou. Ruženec je prostriedok na prinavrátenie pokoja.“
Panna Mária je aj v bazilike hlavnou postavou na oltári. Socha „Gaździny Podhala“ (Podhalská gazdinka) sa nachádza v oltári neogotického kostola z rokov 1869-77, ale prvý drevený chrám tu bol postavený už po roku 1234, kedy sa Ludźmierz stal sídlom Cisterciánov. Sochu „Podhalská gazdinka“ v roku 1963 korunoval pápež sv. Ján Pavol II. ešte ako krakovský biskup spolu s prímasom tisícročia, kardinálom Stefanom Wyszyńským.
A v roku 1997 sa tu sv. Ján Pavol II. spolu s veriacimi pri poľnom oltári modlil ruženec a tak tu následne bola vystavená ružencová záhrada vo forme 20 vyrezaných goralských kaplniek v spleti zakvitnutých záhonov a jazierok, preplnených záhradnými a vodnými rastlinami hýriacimi rôznymi farbami. Aj my sme sa tu spoločne na záver pomodlili modlitbu posvätného ruženca.
Fotogaléria:
