Príhovory a pastierske listy

Pôstne zamyslenie 2020

Milí farníci!

Hneď na začiatku pôstu a počas celého pôstneho obdobia počúvame o pokání. Čo je vlastne pokánie? Pokánie je zanechanie starej životnej cesty a vykročenie, resp. návrat na Božiu cestu. Sám Boh nám vo svojej veľkej láske prichádza na pomoc v zanechaní hriechov prostredníctvom Božieho Syna Ježiša Krista. Skrze Spasiteľa sveta máme príležitosť, že môžeme vykročiť na cestu poznávania pravej lásky a uvažovať o tom, ako môže naše srdce, rozum, ruky i nohy premieňať kríž, utrpenie a bolesť na konkrétne skutky dobročinnej lásky k Bohu a blížnemu. Veď „Každý strom možno poznať po ovocí.“ (Lk 6, 44) Pri aplikácii týchto slov na človeka používa Pán Ježiš veľmi jednoduchý a pritom účinný príklad z prírody: „Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie.“ (Lk 6, 43). Preto zmena zmýšľania, konanie podľa Božej vôle, sú nastúpením na túto cestu nášho pokánia – obrátenia, ktoré sa uskutočňuje najviac prijatím sviatosti zmierenia, ale i vytrvalosťou v každodennej osobnej či spoločnej modlitbe (napr. pobožnosť krížovej cesty v kostole) a pôstu (sebazapierania). V tomto úsilí nás účinne povzbudzuje aj sv. Pavol apoštol, ktorý pred svojim obrátením tiež zmýšľal ináč, ako po stretnutí so vzkrieseným Kristom. V liste Filipanom píše: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš.“ (Flp 2,5) Inými slovami by to znelo: Majte v sebe Kristovo zmýšľanie a podľa neho konajte. Naozaj, všetko sa dá dosiahnuť už vyššie uvedenými duchovnými prostriedkami, potom počúvaním a žitím podľa Božieho Slova, zvlášť v tomto Roku Božieho Slova, pokorou, teda pravdou o sebe samom, čo je sebareflexia. Toto je najlepší návod ako začať a stále pokračovať na tejto ceste úprimného obrátenia, ktorého výsledkom bude slobodný a radostný život Božieho dieťaťa. Využime preto naplno týchto štyridsať dní pôstneho obdobia ako doby požehnaného času, „…času milosti a spásy…“ (porov. 2 Kor 6,2) na svoju duchovnú obnovu a pokrok na ceste spásy. Pamätajme si, že bez toho dnes, nebudeme môcť nikdy dôjsť k tomu, kde nás dobrotivý Boh chce mať zajtra.
Pavol Jurčišin, duchovný otec farnosti