Drahí bratia a sestry!
Na Veľkú noc v mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva sa chcem spolu s vami zamyslieť nad veľkonočným rozmerom Božieho milosrdenstva a všetkých vás chcem pozvať a povzbudiť k dvom veciam: oslavovať toto veľkonočné milosrdenstvo a s radosťou i vďačne ho prijať.
Nekonečné Božie milosrdenstvo sa v najväčšej miere zjavilo vo veľkonočnom tajomstve Krista – v jeho smrti na kríži a v zmŕtvychvstaní. Sv. Ján Pavol II. v encyklike Dives in misericordia – Bohatý na milosrdenstvo jednoznačne vyhlasuje, že „veľkonočné tajomstvo je vrcholom tohto zjavenia a uskutočňovania milosrdenstva.“ (čl. 3)
Pán Ježiš nekonečné Božie milosrdenstvo zjavil a uskutočnil ponajprv svojím nevýslovným utrpením a smrťou na kríži. Svätý Ján v evanjeliu definuje toto milosrdenstvo na kríži ako „lásku do krajnosti“: „A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.“ (Jn 13, 1) V obeti kríža najzreteľnejšie vystupuje do popredia podstata Božieho milosrdenstva, ako nové dávanie sa Boha človekovi. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16)
Kristova smrť je víťazstvom dobra nad zlom, poslušnosti nad neposlušnosťou a milosrdenstva nad hriechom. Sv. Ján Pavol II. vo svojej úvahe nad Kristovým krížom v encyklike uvádza: „Kristov kríž na Kalvárii stojí pri ceste toho zázračného sebadarovania Boha človekovi, ktoré spolu vyzýva človeka, aby seba a so sebou celý viditeľný svet odovzdal Bohu.“ (DiM, 7)
Podľa sv. Jána Pavla II. uveriť v ukrižovaného Krista „znamená veriť, že vo svete jestvuje láska a že táto láska je mocnejšia než akékoľvek zlo, do ktorého je človek i celé ľudské pokolenie, aj svet zapletený. Veriť v takúto lásku znamená veriť aj v milosrdenstvo. Ono je totiž nevyhnutnou zložkou lásky, je jej druhým menom.“ (DiM, 7)
Drahí bratia a sestry!
Kristovo veľkonočné tajomstvo sa nezavŕšilo krížom, ale vyústilo v jeho zmŕtvychvstaní. Kristus nezostal v hrobe, ale vyšiel z neho živý, oslávený, vzkriesený. V hrobe zostala smrť a jej prapríčina – hriech. Tak Kristovo zmŕtvychvstanie je definitívnym víťazstvom lásky nad hriechom, triumfom Božieho milosrdenstva nad úbohosťou človeka zraneného hriechom. Ako je kríž „alfou“ nášho vykúpenia, tak Kristovo zmŕtvychvstanie je jeho „omegou.“ Obyčajne nám uniká milosrdný rozmer aj samotného Kristovho zmŕtvychvstania. Prekrásne vyjadruje úplnosť gesta Božieho milosrdenstva veľkonočná prefácia, keď o Kristovi, našom veľkonočnom Baránkovi spieva: „Veď on je opravdivý Baránok, ktorý sňal hriechy sveta. On svojou smrťou našu smrť premohol a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život.“ Vzkriesenie Ježišovho tela je prejavom a darom Božieho milosrdenstva aj pre nás, veď v ňom bola našej ľudskej prirodzenosti v nádeji už prinavrátená stratená nesmrteľnosť.
Milovaní bratia a sestry!
V dnešný veľkonočný deň sme sa tu zhromaždili ospevovať Božie milosrdenstvo, ktoré sa nám zjavilo a darovalo v Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. Ale bolo by málo spievať Aleluja. Najlepším Aleluja je prijať a žiť milosrdenstvo.
Veľká noc nie je len spomienkou v kalendári, ale živou a ustavične trvajúcou skutočnosťou výronu Božieho milosrdenstva, ktoré sa bezprestania rozlieva do ľudských sŕdc a životov tých, ktorí uverili, že Pán Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych. Vo veľkonočnom tajomstve Kristus navždy zveril Cirkvi celé bohatstvo Božieho milosrdenstva, aby sme ho mohli ustavične prijímať a zakusovať. Obdivuhodne ho vložil do sviatostí, najmä do Eucharistie, keď apoštolom povedal: „Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22, 19) a do veľkonočného daru zmierenia, keď splnomocnil apoštolov, aby ho udeľovali kajúcnym hriešnikom. „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 21-22) Od prvej Veľkej noci Cirkev bez prestania prežíva, ohlasuje, ponúka, vysluhuje a ospevuje Božie milosrdenstvo. Vďaka tomu sme tu aj dnes zhromaždení, aby sme Božie milosrdenstvo ospevovali a ho s obnovenou vierou intenzívnejšie prijali a prežívali.
Našu dnešnú skúsenosť viery v nekonečné Božie milosrdenstvo, ktoré sa zjavilo v Kristovej smrti na kríži a v jeho zmŕtvychvstaní, každodenne budeme prežívať v toku nášho pozemského času, najmä každý týždeň slávením nedele svätou omšou, ale aj ostatných sviatostí, najmä pokánia, v ktorom budeme ustavične vidieť otvorený prameň Božieho odpustenia, keď podľahneme slabostiam.
Drahí bratia a sestry!
Chcem vás všetkých dnes povzbudiť, aby sa Božie milosrdenstvo uskutočnené v Kristovom veľkonočnom tajomstve, mimoriadnym spôsobom premietalo do nášho každodenného kresťanského života najmä pre sviatosť krstu. V krste sme zakúsili prvý dotyk Božieho milosrdenstva. Kresťanský život našich každodenných prác, radosti a utrpenia, našich vzájomných ľudských vzťahov a všetkého ľudského počínania, je skrz-naskrz veľkonočným a milosrdným, lebo sa zrodil z Kristovho veľkonočného tajomstva – z milosrdenstva. Svätý Pavol to v Liste Rimanom vysvetľuje takto: „Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. … Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.“ (Rim 6, 3-4, 8-11) Nový život kresťanov je novým pre milosrdenstvo, ktoré v ňom pôsobí a je novým aj pre milosrdenstvo, ktoré v ňom konáme.
Milí bratia a sestry!
Celý život kresťana práve preto, že sa zrodil z milosrdenstva vo veľkonočnom tajomstve, je a má byť preniknutý milosrdenstvom. Naša osobná účasť na Kristovom veľkonočnom tajomstve započatá v krste pokračuje v celom našom živote práve uskutočňovaním milosrdenstva na spôsob, ktorý máme načrtnutý v Ježišovom evanjeliu. Všetko, čo robíme z pohnútok viery a lásky, má teda nielen veľkonočný, ale aj milosrdný rozmer. Každý kresťan je tak veľkonočným človekom, ale aj človekom milosrdenstva. Treba nám pochopiť, že milosrdenstvo patrí k podstate kresťana. My kresťania nie sme len vyznávačmi veľkonočnej viery, ale aj uskutočňovateľmi veľkonočného milosrdenstva. Kto sa narodil z milosrdenstva, musí aj žiť v milosrdenstve a milosrdne konať. Ako synovia a dcéry v Synovi vieme pochopiť, prečo Ježiš povedal: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36)
Vyprosujem vám všetkým, aby sa veľkonočné milosrdenstvo stalo pre nás zdrojom ustavičnej radosti a zdôvodnením nádeje, ktorá nás ako sila ženie vpred. Táto veľkonočná nádej nám dá silu prekonávať prekážky, neobzerať sa do minulosti, kráčať proti prúdu, nečakať uznanie od ľudí, ale radostne a trpezlivo očakávať splnenie Božích prisľúbení, z ktorých najväčšie je prisľúbenie nášho budúceho zmŕtvychvstania. Ako záruku priazne Božieho milosrdenstva udeľujem všetkým svoje apoštolské požehnanie.
+ biskup Štefan