VEĽKÁ NOC 2025

Tohtoročné veľkonočné sviatky sme slávili v neskoršom období, až koncom apríla 17.-21.4.2025. Veľká noc je najväčším a najdôležitejším kresťanským sviatkom, keď si pripomíname umučenie, smrť a slávne zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V tomto čase sme sa schádzali v kostole, aby sme prežili hlboké duchovné chvíle počas Veľkého týždňa, najmä na Zelený štvrtok, Veľký piatok a počas slávnostnej veľkonočnej vigílie. Sviatky boli poznačené modlitbou, tichom no i radosťou z Kristovho víťazstva nad smrťou. Sláveniu veľkonočných sviatkov predchádzala štyridsaťdňová pôstna príprava od Popolcovej stredy 5.marca až do Zeleného štvrtku 17.apríla. Počas pôstu veriaci prežívali Kristovo umučenie cez jednotlivé zastavenia krížovej cesty. V piatky a nedele sa o prípravu textov jednotlivých zastavení a samotné modlitby krížovej cesty postarali skupiny veriacich, ako povedal pán farár boli to stavovské krížové cesty. Postupne sa modlili lektori, dôchodcovia, prvoprijímajúce deti, matky, miništranti, dievčatá, spevokol Ichthys, členovia Ružencového bratstva a manželské páry. Na Veľký Piatok sa nakoniec krížová cesta pre nepriaznivé počasie neuskutočnila v uliciach obce, ale v kostole.

Zostaňte a bdejte so mnou! Štvrtkom Svätého týždňa sme vstúpili do Veľkonočného trojdnia, do slávenia najväčšieho tajomstva našej viery, keď Kristus zvíťazil nad smrťou. Umývanie nôh nás upozornilo, že Kristus sa neprišiel dať oslavovať, ale nám slúžiť. (Apoštolov zastupovali tento rok rovnakí muži ako v minulom roku). V tento deň nám Kristus ustanovil sviatosti kňazstva a Eucharistie. Pán farár Pavol Jurčišin povedal: „Využime tento čas hlbokým prežívaním. A najmä v jubilejnom roku, keď môžeme získať odpustky od nášho milosrdného Pána. Boh nikdy neprestane mať chuť odpúšťať, keď ho budeme prosiť.“

Obrady na Piatok utrpenia Pána začali symbolicky. Pán farár si ľahol pred oltár a kostol ostal potichu. Prinútilo nás to zamyslieť sa, pomodliť a ustúpiť z každodenného hluku. Ako povedal Páter Roberto Pasolini: „Naproti súčasnému svetu, kde umelé inteligencie určujú, po čom túžiť, iba KRÍŽ ponúka múdrosť, ktorá neráta, ale miluje.“ Krížu sa niektorí veriaci počas obradov poklonili, ostatní túto možnosť využili počas soboty aj pred vyloženou Sviatosťou oltárnou nad hrobom.
Spievané pašie (Ondrej Čiernik, Roman Bjelák a Peter Hajdučík) nám priblížili utrpenie Krista a cez kánon spevokolu Ichthys sme prosili:
Per crucem et passionem tuam, Libera nos Domine.
Per sanctam resurrectionem tuam, Libera nos Domine.
(Skrze svoj kríž a utrpenie vysloboď nás Pane.
Skrze tvoje zmŕtvychvstanie, vysloboď nás Pane.)
Veriaci si vypočuli Božie slovo a potom pán farár hovoril v homílii o žiali nad smrťou Ježiša, ktorý by nám mal byť veľmi blízky. Veríme však v Jeho zmŕtvychvstanie.

Hrob je už prázdny, niet ho ta! Na Svätú sobotu a Veľkonočnú nedeľu, sme oslávili Pánovo zmŕtvychvstanie. Obrad svetla, chválospev, starozákonné čítania a potom prišlo slávnostné ALELUJA a rozozvučanie zvonov. V kázni pán farár pripomenul: „Hrob je už prázdny. Túto nádej máme mať v sebe. Márna je naša viera, keby Pán nevstal zmŕtvych. Aj nás Kristus neustále oživuje, aby sme dosiahli večný život. V Božom slove, v modlitbe a v sviatostiach je s nami Kristus až do skončenia sveta.“

Počas liturgie Svätej soboty vstúpili do chrámu aj katechumeni Mário a Dominik, aby mali spolu s nami účasť pri Kristovom stole. Pán farár ich pripravoval viac ako rok. Chceli za Kristom kráčať a tak si mohli vyslúžiť sviatosť krstu, birmovania a prijali aj Kristovo telo a krv. Ich rozhodnutie bolo úprimné, v rozhovoroch s veriacimi po liturgii sa tešili, až žiarili.

Aj my tak zotrvávajme vo viere a v pokore. Vyznávajme vieru, lebo vieme, že Pán zmŕtvych už vstal.